Dohody o zrážkach zo mzdy
poškodzujú práva spotrebiteľa.

Elektronický formulár pre pozastavenie výkonu zrážok zo mzdy.
Požiadajte svojho zamestnávateľa, aby ich viac nevykonával.

Prispejte na vylepšenia tejto pomôcky 1 € mesačne.


Spotrebiteľom poskytujeme komplexné právne služby vďaka tímu vlastných právnikov a spolupracujúcich advokátov.

Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie – vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nebankovým subjektom nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, teda ten musí akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, inak by nebol poskytnutý úver.


Zvýšiť svoj mesačný príjem môžete aj Vy


Všeobecne o zrážkach

Zrážky zo mzdy môžu byť vykonávané buď podľa zákona, alebo podľa dohody uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zamestnanec môže mať dlhy aj voči iným osobám, ako je zamestnávateľ. Podľa Občianskeho zákonníka sa môže dlžník s veriteľom dohodnúť, že dlh bude uhrádzaný na základe ich dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Zrážky zo mzdy na základe takejto dohody by boli vykonávané rovnako ako zrážky zo mzdy podľa dohody uzavretej so zamestnávateľom, a teda podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce.

V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce možno vykonávať zrážky zo mzdy iba na základe dohody a slová uvedené v závere tohto zákonného ustanovenia („vyplýva z osobitného predpisu“) odkazujú iba na Občiansky zákonník. Nemožno tak za „osobitný predpis“ považovať nejakú smernicu alebo iný podobný dokument zamestnávateľa a na základe neho vykonať zrážky zo mzdy.

Ak by zamestnanec mal uzavretú niektorú z vyššie uvedených dohôd, zrážky z jeho mzdy je možné vykonávať na základe nej až po tom, čo by boli vykonané zrážky najprv podľa § 131 odsek 1 Zákonníka práce a následne zrážky podľa § 131 odsek 2 Zákonníka práce.

Upozorňujeme Vás, že aj na zrážky vykonávané podľa dohody sa vzťahuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Na základnú sumu vypočítanú podľa tohto nariadenia vlády SR sa zamestnancovi nesmie siahnuť.


Zrážky zo mzdy vs. rozhodnutia súdov

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať – má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500 Eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400056380 čiastku vo výške 1.500 Eur).
66. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.

Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Výpoveď svedka v tejto časti nepovažuje súd za dôveryhodnú, nakoľko na jednej strane si svedok na okolnosti uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou vôbec nepamätal („klientov som mal dosť, nepamätám si, my sme dostávali kontakty SMS z firmy, …neviem, ktorý z týchto prípadov to bol….k tejto veci si viac nepamätám“),
no na druhej strane si s určitosťou pamätal, že žalobkyňu o následkoch poučoval. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

Formulár na pozastavenie zrážok

* Povinné

    Informácie o spotrebiteľovi (zamestnancovi)

    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná

    Informácie o zamestnávateľovi

    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná

    Informácie o zmluve a zrážkach zo mzdy

    Táto otázka je povinná
    Táto otázka je povinná
    Prostredníctvom Formulárov Google nikdy neodosielajte heslá.

Najčastejšie otázky

Zamestnanec

1Predajca nevybavil reklamáciu do 30 dní. Môžem odstúpiť od zmluvy?
ÁNO

Predávajúci je povinný reklamáciu vybaviť čo najskôr. V odôvodnených prípadoch, napríklad ak si vec vyžaduje opravuje najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplatnenia si reklamácie. O prijatí reklamácie je predávajúci povinný spotrebiteľovi vystaviť potvrdenie. Reklamačné konanie prebieha v zásade písomne, preto je predajca povinný spotrebiteľa písomne informovať aj o spôsobe vybavenia jeho reklamácie.

Ak predávajúci nestihol Vašu reklamáciu vybaviť v stanovenej 30-dňovej lehote máte právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a žiadať od predávajúceho vrátenie celej kúpnej ceny. Predávajúcemu tak ostane "pokazený" výrobok a vám by mali byť vrátené peniaze.

Ak, si žiadate odstúpiť od zmluvy z dôvodu nevybavenia reklamácie stanovenej 30-dňovej lehote prostredníctvom nášho formulára si vygenerujete oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré automaticky zašleme na emailovú adresu predajcu, ktorú uvedieťe pri vyĺňaní formulára.

2Ak chcem odstúpiť od zmluvy musím sa s predajcom dohodnúť?
NIE

Právo odstúpiť od zmluvy sa viaže v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka na účastníka zmluvy, t.j. na jeho jednostranný právny úkon a nie na dohodu účastníkov zmluvy.

Inak povedané, pokiaľ odstúpenie od zmluvy je právne konštituované ako jednostranný právny úkon, ktorého účinky nastávajú už doručením do dispozičnej sféry adresáta, nie je zároveň možné právne relevantne uzatvoriť takú zmluvu, predmetom ktorej by bola dohoda zmluvných strán o odstúpení od predchádzajúcej zmluvy

3Kedy od zmluvy na diaľku nemôžem odstúpiť?
Právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu nie je neobmedzené. Zákon stanovuje určité výnimky, pri ktorých spotrebiteľovi toto právo neprináleží.V praxi ide najmä o prípady, kedy si spotrebiteľ objedná tovar zhotovený na zákazku, tovar podliehajúci rýchlej skaze (napr. niektoré druhy potravín), periodickú tlač alebo knihu dodávanú v ochrannom obale (po jeho rozbalení bolo možné knihu prečítať), elektronický obsah a pod.
4Kedy začína plynúť 14 dňová lehota na odstúpenie od zmluvy pri nákupe v eshope?
Lehota 14 dní na odstúpenie od zmluvy začína plynúť od prevzatia tovaru spotrebiteľom a v prípade zmlúv, ktorých predmetom je určitá služba, od okamihu uzatvorenia takejto zmluvy. Spotrebiteľ je pritom oprávnený odstúpiť od zmluvy aj predtým, t.j. ešte pred odoslaním alebo dokonca počas prepravy tovaru.Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak bude odstúpenie odoslané prevádzkovateľovi eshopu v posledný deň uvedenej lehoty - spotrebiteľovi teda stačí, ak o 23:59 v posledný deň 14 dňovej lehoty odošle prevádzkovateľovi eshopu email s oznámením, že odstupuje od zmluvy.Pripomíname, že podnikateľ je pred uzatvorením zmluvy povinný informovať spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní tohto práva. Prevádzkovateľ eshopu je zároveň povinný poskytnúť spotrebiteľovi vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy. Ak by si prevádzkovateľ eshopu tieto povinnosti nesplnil, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie až po 12 mesiacoch a 14 dňoch od prevzatia tovaru - spotrebiteľ by mal na vyskúšanie a bezdôvodné vrátenie tovaru viac než rok.
5Vzťahujú sa na mňa rovnaké práva aj keď nakupujem na IČO?
NIE

Je potrebné upozorniť, že právo na odstúpenie od zmluvy nevzniká automaticky, ale len v dohodnutých alebo zákonom stanovených prípadoch. Jedným z takýchto prípadov je právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní, ktoré vzniká, keď spotrebiteľ nakupuje tovar alebo služby cez internet.

Ak spotrebiteľ zakúpi tovar v kamennej predajni, právo na odstúpenie od zmluvy mu nevznikne. Ak spotrebiteľ zakúpi tovar cez eshop a v kamennej predajni si ho iba prevezme, právo na odstúpenie od zmluvy mu naopak vznikne.

Právo na odstúpenie od zmluvy nemá ani podnikateľ, napr. SZČO, ktorý v eshope zakúpi tovar "na IČO".

Zamestnávateľ

1Je reklamácia a odstúpenie od zmluvy to isté?
NIE

Mnohí obchodníci si odstúpenie od zmluvy pletú s reklamáciou, ide však o dva odlišné úkony.

Pri odstúpení od zmluvy dochádza k zániku zmluvy, pri reklamácii sa kupujúci dožaduje odstránenia vád - predávajúci nemá povinnosť vrátiť zaplatenú cenu, ale len opraviť či vymeniť vadný tovar, prípadne poskytnúť primeranú zľavu.

2Čo musím vrátiť spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy?
VŠETKO, OKREM NÁKLADOV

Zákon prevádzkovateľom eshopu ukladá povinnosť vrátiť spotrebiteľovi najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia tovaru všetky platby, ktoré od neho prijal. Tým sa rozumie zaplatená kúpna cena, náklady na dopravu, dodanie a poštovné (avšak len náklady najlacnejšieho z ponúkaných spôsobov doručenia) ako i všetky ostatné náklady.

To, čo prevádzkovateľ eshopu nie je povinný nahradiť spotrebiteľovi, sú náklady spotrebiteľa na vrátenie tovaru.

3Vrátil sa mi poškodený tovar čo robiť?

Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez ohľadu na to, v akom stave sa zakúpený tovar nachádza.Ak by spotrebiteľ vrátil poškodený alebo inak znehodnotený tovar, predávajúci bude povinný takýto tovar prevziať a vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú kúpnu cenu. Až potom môže po spotrebiteľovi požadovať náklady na uvedenie tovaru do pôvodného stavu, teda cenu jeho opravy, vyčistenia a pod.Ak by spotrebiteľ tieto náklady dobrovoľne neuhradil, prevádzkovateľovi eshopu by nezostávala iná možnosť než domáhanie sa nároku na náhradu škody pred súdom. Odpočítanie týchto nákladov od kúpnej ceny, ktorú má eshop spotrebiteľovi vrátiť nie je možné a môže byť dokonca pokutované.Ak by sa prevádzkovateľ eshopu domáhal náhrady škody pred súdom, on sám by musel preukázať, že tovar poškodil, zašpinil alebo inak znehodnotil jeho zákazník.Prevádzkovatelia eshopov teda v tomto prípade ťahajú za kratší koniec.

4Môžem žiadať vrátenie tovaru v pôvodnom obale?
Mnohí prevádzkovatelia eshopov majú v obchodných podmienkach zakotvenú povinnosť spotrebiteľa vrátiť zakúpený tovar v pôvodnom obale, i keď zákon od spotrebiteľa nič také nevyžaduje.Pokiaľ by prevádzkovateľ eshopu mal takúto povinnosť vo svojich obchodných podmienkach, sám by sa dopustil porušenia zákona, nakoľko by tým spotrebiteľovi ukladal povinnosť bez právneho dôvodu. Slovenská obchodná inšpekcia môže takéhoto podnikateľa pokutovať až do výšky 66 400 eur.Rovnaká pokuta môže byť prevádzkovateľovi eshopu uložená za to, že spotrebiteľa nesprávne alebo neúplne informoval, prípadne ho neinformoval vôbec, o práve na odstúpenie od zmluvy.

Prípadná povinnosť spotrebiteľa vrátiť tovar v pôvodnom obale by preto mala byť v obchodných podmienkach eshopu nahradená obyčajným odporúčaním.

Odpovede na ďalšie svoje ďalšie otázky súvisiace s odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy nájdete na webovej stránke Práva-Spotrebiteľa.sk

Elektronická Podateľňa