Obchodovanie s chudobou je v Česku protiústavné

Ústavný súd Českej republiky vydal dňa 19. januára 2017 nález so sp. zn. I. ÚS 3308/16, ktorým zrušil všetky rozsudky všeobecných súdov vo veci samej. V tomto náleze vyslovil dôležitý právny názor k problematike zneužívania tiesne z ústavnoprávneho hľadiska.

chudoba2a

Ústavný súd Českej republiky vydal dňa 19. januára 2017 nález so sp. zn. I. ÚS 3308/16, ktorým zrušil všetky rozsudky všeobecných súdov vo veci samej. V tomto náleze vyslovil dôležitý právny názor k problematike zneužívania tiesne z ústavnoprávneho hľadiska.

Ústavný súd na základe skutkových zistení všeobecných súdov zrekapituloval skutkový stav. Sťažovateľa mala v roku 2010 úver z Českej sporiteľni vo výške zabezpečený záložným právom na svoj byt a viacero ďalších dlhov. A tak si najskôr od fyzickej osoby vzala pôžičku vo výške 400 000 Kč (asi 14 803,30 eur), aby z nej vyplatila dlh banke, odblokovala byt od záložného práva a zvýšila si bonitu v banke v záujme dosiahnutia úveru vo výške 1 500 000 Kč (asi 55 512,38 eur). Veriteľ jej však poskytol len 370 000 Kč (asi 13 693,05 eur). Preto si od iného, personálne prepojeného veriteľa, požičala ďalších 720 000 Kč (asi 26 645,94 eur), ktoré zabezpečila záložným právom na svoj byt. Ani táto čiastka jej nestačila na splatenie dlhov. Preto uzatvorila s ďalšou právnickou osobou zmluvu, ktorou previedla vlastníctvo bytu na ňu za 900 000 Kč (asi 33 307,43 eur). Obvyklá cena bytu bola asi 1 000 000 Kč (asi 37 008,25 eur). Neskôr sa začalo trestné stíhanie za trestný čin úžery proti dvom fyzickým osobám, v súvislosti s úvermi sťažovateľke.

Sťažovateľka zároveň podala žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou bytu. Okresný súd v Trutnove rozsudkom so sp. zn. 30 C 67/2015 žalobu zamietol. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že kúpna cena nebola neprimeraná hodnote bytu. Poukázal tiež na nezodpovednosť sťažovateľky. Sťažovateľka už v čase predaja bytu bola zadlžená, bolo jasné, že dlhy nebude vedieť splácať a mala situáciu riešiť inak, ako predajom vlastného bytu. Súd nepovažoval kúpnu zmluvu za úžernícku.

Krajský súd v Hradci Krávolom potvrdil rozsudok Okresného súdu Trutnov rozsudkom so sp. zn. 20 Co 221/2015. Dovolanie proti obom rozsudkom Najvyšší súd Českej republiky uznesením so sp. zn. 30 Cdo 530/2015 odmietol.

Medzičasom sa začalo konanie o vyprataní bytu, v ktorom Okresný súd Trutnov neprávoplatným rozsudkom so sp. zn. 9 C 64/2011 uložil sťažovateľke povinnosť byt vypratať.

Na základe ústavnej sťažnosti najskôr ústavný súd uznesením z 25. októbra 2016 odložil vykonateľnosť rozsudku okresného súdu a krajského súdu.

Dňa 19. januára 2017 vydal ústavný súd nález vo veci samej, ktorým zrušil všetky rozsudky všeobecných súdov, pretože nimi súdy porušili základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces a základné právo vlastniť majetok.

V odôvodnení sa ústavný súd podrobne zaoberal otázkami autonómie vôle účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, princípom rovnosti, zásadou pacta sunt servanda a inými.

 

SPIS_Pohotovost_Exekucna_zapisnica_Kruty_exekucia

Pozor na pofidérne praktiky súdneho exekútora Krutého

 

V bode 33 odôvodnenia nálezu ústavný súd konštatuje: „Lze tedy shrnout, že ačkoliv je ochrana autonomie vůle jedním z řídících soukromoprávních principů, je třeba ji v situacích tísně a výrazné nevýhodnosti, charakterizujících lichvu, korigovat zásadou ochrany slabšího. Takové situace, kdy v tísni dochází k uzavírání disproporčních smluv, mohou totiž v jednotlivých případech způsobovat až rdousící efekt a vyprázdnění veškeré majetkové podstaty jednotlivce, čímž dochází k nepřípustnému zásahu do práva na ochranu majetku.

V bode 41 sa píše: „Ústavní soud dále konstatuje, že subjektivním znakem lichvy je též tíseň. Při rozhodování, zda byla určitá smlouva uzavřena v tísni, není dle Ústavního soudu úkolem soudů hodnotit to, jak se dlužník dostal do špatné finanční situace a jaká byla jeho platební morálka, nýbrž zkoumat, jak dlužník sjednání předmětné smlouvy vnímal a zda věřitel nezneužil jeho obtíží k prosazení podmínek příčících se zásadám férovosti.

Za dôležitú treba označiť aj časť odôvodnenia v bode 44: „Ústavní soud podotýká, že ilustrací nesprávného přístupu je argument obsažený ve vyjádření krajského soudu (viz bod 10 in fine), podle kterého by vyhovění žalobě stěžovatelky znamenalo, že dlužníci nemusejí splácet své dluhy. Tento soud však opomíjí, že stěžejní námitka stěžovatelky se týká hrubého nepoměru plnění vyplývajících z kupní smlouvy. Nejde o to, že by stěžovatelka neměla splácet své dluhy, ale že by měla platit jen to, co lze považovat za dluhy řádné, tak, aby nedocházelo ke zneužívání tísně chudých lidí a překračování mezí slušnosti, tedy k nemravnému obchodu s chudobou.

Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3308/16 (PDF)

Kliknutím na reklamu nás podporíte!

Na konci každého článku nájdete reklamu, na ktorú prosíme kliknite po prečítaní článku. Podporíte nás približne jedným centom.

Ďakujeme!